Leví tanec je dobre známa Čínska ľudová tradícia. Je to dôležitá časť tradície školy gungfu. Je to hlavná časť slávenia čínskych sviatkov - osláv, je dôležitou časťou svadieb a otvorení obchodov. Veľakrát dokonca školy gungfu predvádzali leví tanec ako krok k odstráneniu zlých duchov, či prineseniu šťastia /želania dobrého osudu/ a blahobytu, v prípade ak bol správne predvedený.

Tradičný leví tanec predstavovali tiež spolu s ohňostrojom a delobuchmi, čo malo spôsobiť vyplašenie zlých duchov. Tento spôsob nie je bežný v západných krajinách, ale stále v mnohých častiach juhovýchodnej Ázie patrí medzi veľmi obľúbený.

Leví tanec ukazuje ducha školy gungfu, ako i výkon samotných študentov. Škola gungfu, ktorá nemala skupinu predvádzajúcu tento tanec, bola považovaná za nie tradičnú. Spolu s technikami gungfu bol leví tanec predávaný z majstra na študenta po stáročia.
Zručnosti potrebné pre leví tanec sú sila, energia, flexibilita, rovnováha a schopnosť improvizovať dramatické prvky. Ťažká levia hlava si vyžaduje tanečníka so silnými plecami, rukami, ako aj silné nohy pre správnu prácu nôh, ktorá predstavuje najrozmanitejšie postoje a kopy. Osoba predstavujúca telo a chvost je väčšinu času predklonená, preto potrebuje silný chrbát a nohy.
Veľa majstrov Hungga bolo známych pre svoje majstrovstvo v levom tanci. Majster Wong Fei Hung bol veľmi známy pre svoj excelentný leví tanec a tiež bol kráľom levieho tanca. Počas dlhého revolučného odporu proti vláde dynastie Ching praktikanti štýlu Hungga často používali svoj leví tanec na komunikáciu s inými čínskymi vlastencami.

História a pôvod
Hoci skutočný lev v Číne nikdy neexistoval, lev a tradícia levieho tanca má svoju existenciu v Čínskej kultúre niekoľko tisíc rokov. Čínsky lev je veľmi málo podobný skutočnému levovi, ale aj tak hrá dôležitú úlohu v Čínskom ľudovom umení /folklóre/. Čínska kultúra a história videla levov ako pokojné, nemé tváre a považovali ich za duchovné zvieratá vznešenosti a šľachetnosti. Aj mimo Čínskych dejín sa lev predstavoval ako symbol sily, odvahy a múdrosti. Od tretieho storočia bolo možné vidieť pár stojacich levov pred vchodom do budov, napr. úradných budov, kláštorov a symbolizovali ich ochranu. Páry levov boli postavené tak, že po pravej strane bol samec a na ľavej samica. Pod pravou labou samca bola červená guľa a pod ľavou labou samice bol kalich. Množstvo srsti na hrive leva predstavovalo dôležitosť budovy, ktorú ochraňovali.
Leví tanec má veľmi dlhú históriu. Prvé zmienky sú zaznamenané od skorej dynastie Chin a dynastie Han /3.st. BC/. Je veľa mýtov a príbehov ako a kedy vznikol, ale presné historické záznamy o jeho začiatku nie sú zaznamenané. Ako a kedy začal jestvovať leví tanec sa dá len ťažko určiť.
Najpopulárnejší príbeh hovorí, že vznik levieho tanca bol počas dynastie Tang /AD 616-906/. Podľa legendy mal cisár jednej noci zvláštny sen, v ktorom sa objavil neznámy tvor /lev/ a v ňom bol uložený jeho život a bezpečnosť. Nasledujúci deň sa čudoval čo za tvora to bolo v jeho sne a dal si zavolať svojich radcov a vyrozprával im čudný sen. Jeden z jeho služobníkov mu vysvetlil, že ten tvor je zviera /lev/ zo západu. Cisár preto nariadil svojim služobníkom, aby vytvorili leva akého videl vo svojom sne, lebo je v ňom uložený jeho život. Lev sa stal symbolom úspechu, šťastia a blahobytu.
Iný príbeh hovorí o malej dedinke v Číne, ktorá bola terorizovaná levom. Jeden z dedinčanov navrhol, že by sa mali zhromaždiť a zobrať zo sebou staré hrnce, panvice a robiť strašný hluk a tým leva odplašili. Iné vysvetlenie tohoto príbehu hovorí, že dedinčania chceli zastaviť levie útoky a tak sa išli opýtať budhistického mnícha. Mních ho skrotil a lev sa stal ochrancom národa. Tento mních je reprezentovaný veľkým budhom a väčšinou je vidieť v juhočínskom levom tanci.